FUJARA Trombita | Javornícky originál

Trombita je najväčším ľudovým hudobným nástrojom (Iné názvy: fujara – trombita, bačovská trúba, salašská trúba, veľká trúba). Dosahuje dĺžku až 550cm s priemerom roztrubu 20cm. Minimálna dĺžka tohto nástroja je 2,50m. Čokoľvek kratšie je už pastiersky roh. Skladá sa z dvoch častí: z kónickej rozširujúcej sa trubice a náustku. Kónická trubica je zložená z dvoch plášťov, ktoré sú zlepené a stiahnuté obručami a ovinuté čerešňovou, brezovou kôrou alebo konopným špagátom. V minulosti slúžila trombita tiež ako signálny nástroj, ktorého zvuk sa ozýval do diaľky a pomáhal v komunikácii pastierom. Jej zvukom komunikovali medzi salašmi, pri pasení a sprostredkúvali tiež správy do dediny. Pre trombitu je charakteristické, že sa na ňu dajú hrať aj melódie. Melódie sa tvoria prefukovaním do vyšších harmonických tónov, preto sú dlho držané tóny, trojzvuky a variované jednoduché signálne motívy základom jej komunikačného repertoáru. Pri hre sa vzhľadom na veľkosť a váhu nástroja v minulosti vkladal do rázsochy. To znamená, že ak na nej trombitáš hrá, jej koniec je položený na zemi, alebo ho niekto druhý drží. (Nie je možné hrať na trombitu tak, aby ju trombitáš zároveň zdvíhal do vzduchu. Ak je zdvihnutá, asi je to len maketa, alebo úplne iný hudobný nástroj.)

Trombita má osobité miesto najmä v Púchovskej doline. Životaschopnosť nástroja v tomto prostredí je výsledkom dlhoročnej trombitášskej tradície a starostlivosti o ňu, a to so všetkými jej technickými a umeleckými podobami. Dnes tvorí trombita významnú súčasť spoločenského a kultúrneho života Púchovskej doliny a umenie jej výroby a interpretácie sa tu vedome zachováva a rozvíja. O zachovanie sa postarali aj trombitáši z našej doliny a jej najbližšieho okolia (Trombitáši Štefánikovci z Púchovskej doliny a trombitáši - inštrumentalisti z Fsk. Javorník).

V roku 2017 FSk. Javorník zapísala trombitu do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska.