Modrotlač
Zapísaná do slovenského Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva
Presný vznik farbiarne v Záriečí nie je známy, nakoľko nepoznáme ani meno jej prvého majiteľa. Vieme, že dielňu odkúpil Jozef Bednárik, ktorý sa farbiarskemu remeslu pravdepodobne vyučil v Čechách. Budova záriečskej farbiarne bola v roku 1936 zbúraná pri stavbe železnice Púchov – Horní Lideč.
Záriečsku farbiareň modrotlače presťahoval Jozef Trnka do Púchova. Ten zanechal dielňu dvom synom zo svojich siedmich detí – Alojzovi a Františkovi.
Alojz a František pracovali vo farbiarni do roku 1943 spoločne, od spomínaného roku až do roku 1952 vykonával remeslo farbiara v Púchove už len Alojz. V tomto období obohatila farbiareň svoju výrobu o nové vzory žiadané do nových obcí. V roku 1952 prenechal dielňu svojmu synovi Stanislavovi Trnkovi.
Stanislav Trnka pokračoval v tradícii svojej rodiny do roku 2010. Farbiarska dielňa mala mnoho domácich aj zahraničných klientov. Veľkou odberateľskou oblasťou bola Horná a Dolná Súča, Stará Ľubovňa či Strečno. Modrotlač sa využívala na tvorbu odevov, ale i do domácností. V roku 1972 prešla dielňa z Komunálnych služieb mesta Púchov pod ÚĽUV, ktoré poskytlo nové možnosti vo výrobnej i ideovej činnosti dielne. Stanislav Trnka získal aj titul majster ľudovej umeleckej výroby v oblasti výroby modrotlače. Farbeniu na modro sa venoval až do svojej smrti.
Do poslednej chvíle veril, že rodina bude v tradícií pokračovať: „ Chcem veriť, že až príde čas, štafetu odo mňa prevezmú. Tak ako som to urobil ja, ako to urobil môj otec. Ako to robia Trnkovci.“
V súčasnosti udržuje rodinnú tradíciu Peter Trnka (vnuk Stanislava Trnku ) vo svojej novovybudovanej dielni v Ivanke pri Dunaji.
Slovensko